Ako udržať tempo s dancehallom? Sprievodca pre tých, ktorí majú pocit, že im stále niečo uniká

Čím dlhšie sa venujem dancehallu, tým viac mám pocit, že mi niečo uniká. Človek by čakal, že s pribúdajúcimi skúsenosťami to bude presne naopak. No čím hlbšie do dancehallu prenikám, tým viac si uvedomujem, aké obrovské množstvo neustále nových informácií vlastne prináša.

Dancehall je síce jeden tanečný štýl, no stojí za ním desaťročia histórie, množstvo neoficiálnych podštýlov a období, neustále vznikajúce moves, nová hudba aj spoločenské súvislosti, ktoré celý tanec formujú. Na konci článku sa dozviete, ako si v celom tomto procese zachovávam pokoj, aj keď sa snažím pristupovať k dancehallu čo najzodpovednejšie.

Politika, nezávislosť aj každodenný život

Korene dancehallu siahajú až na Jamajku. Jeho vývoj ovplyvnila kolonizácia, získanie nezávislosti, politika, jazyk aj každodenný život ľudí. To všetko sa premietlo do hudby, pohybu aj spôsobu vyjadrovania. Práve preto si myslím, že človek sa neučí len tanec, ale rovno celú kultúru.

Zároveň neexistuje jedna oficiálna osnova, podľa ktorej by sa dancehall odovzdával ďalej. Každý tanečník má trochu iný pohľad na históriu, inú skúsenosť aj vlastnú interpretáciu. Nie je ničím výnimočným, že rôzni ľudia opisujú rovnaké obdobie alebo ten istý move odlišne. A presne to robí celý proces učenia krásnym, no zároveň veľmi náročným.

Možno preto mám pocit, že dancehall človek nikdy úplne nevyštuduje. Nie preto, že by sa v ňom nebolo možné zlepšovať, ale preto, že kultúra okolo neho sa nikdy neprestáva vyvíjať. Neustále si skladáme vlastné porozumenie tomu, čo dancehall vlastne je.

Pre mňa nie je dôležité držať krok s vývojom len preto, aby som približne vedela, čo sa deje. Chcem byť v obraze preto, aby som dancehallu skutočne rozumela. Chcem rozumieť hudbe, jej evolúcii aj tomu, prečo sa tanec mení. Zároveň cítim veľký rešpekt k jamajskej kultúre a záleží mi na tom, aby sa jej autentickosť zachovala čo najviac. Vnímam, že o to ide aj samotným jamajským tanečníkom, a myslím si, že je dôležité usilovať sa o to aj mimo ich krajiny.

Tancovať autentický dancehall je oveľa zložitejšie, než sa môže na prvý pohľad zdať. Mnohí ľudia vidia len jednotlivé moves. V skutočnosti sa za nimi často skrýva konkrétne obdobie, príbeh alebo hlbší význam. Keď človek začne chápať tento kontext, celý tanec sa mu zrazu otvorí úplne iným spôsobom.

Neustále FOMO?

Ako som už naznačila, sledovať neustály vývoj nie je jednoduché. Pocit, že mi stále niečo uniká, mám dodnes. Rozdiel je však v tom, ako s ním pracujem dnes v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Kedysi som na seba vytvárala veľký tlak. Mala som pocit, že musím poznať každý nový

move, každý trend a byť neustále o krok vpredu. A ak som nepoznala aktuálny trend, mala som pocit, že som zlý tanečník. Jednoducho také neustále FOMO.

Dnes k tomu pristupujem inak. Nie preto, že by mi prestalo záležať na tom, čo sa v dancehalle deje, ale preto, že som prijala fakt, že nie je možné vedieť úplne všetko.

Už si nemyslím, že je potrebné ovládať každý nový move alebo nasledovať všetky trendy, ktoré aj tak o rok pominú. To neznamená, že by sme ich nemali sledovať. Práve naopak. Je dobré vedieť, čo sa v kultúre deje, rozumieť tomu a zaujímať sa o to. Len nie je potrebné mať pocit, že musíme všetko okamžite vedieť zatancovať alebo sa cítiť previnilo, keď to tak nie je.

Oveľa dôležitejšie je podľa mňa porozumieť základom. Chápať históriu, vedieť, ako sa dancehall vyvíjal, a až na týchto základoch stavať ďalej.

Niekedy mám pocit, že zbierame moves ako Pokémonov. Keď objavíme nejaký nový, strašne veľmi sa ho chceme naučiť. Len čo ho však zvládneme, odložíme ho bokom a utekáme za ďalším. Pritom by sme sa oveľa častejšie mali vracať k tomu, čo už máme. Pracovať s tým, prehlbovať kvalitu svojho pohybu a hľadať hlbšie porozumenie tomu, čo už vieme.

Veľkú úlohu dnes zohrávajú aj sociálne siete. Vytvárajú obrovský tlak na atraktívny obsah, nové moves aj novú hudbu. Celý vývoj sa tým ešte viac zrýchľuje. Niekedy mám pocit, že nové moves alebo skladby vznikajú najmä preto, aby bolo stále niečo novšie, čerstvejšie a lákavejšie. No zároveň sa tým podľa mňa vytráca kvalita a úprimnosť, s akou ich ľudia tvoria. Nedokážem povedať, či je to naozaj tak, ale je to niečo, nad čím premýšľam čoraz častejšie.

Na druhej strane si myslím, že trendy majú v dancehalle svoje miesto. Často sú presne ony tým, vďaka čomu dancehall objavia ľudia, ktorí by sa k nemu inak vôbec nedostali. Jeden virálny pohyb alebo populárna choreografia môže byť pre niekoho prvým impulzom začať sa o túto kultúru zaujímať. A to je podľa mňa skvelé.

Priala by som si však, aby trendy boli skôr začiatkom než cieľom.

Keď ma zaujme nový move alebo movement, snažím sa zistiť, odkiaľ pochádza, kto ho vytvoril a prečo vlastne vznikol. Príde mi škoda tancovať niečo len preto, že to práve tancujú všetci ostatní. Ak by som mala niekoho povzbudiť k jednej jedinej veci, bolo by to toto: buďte zvedaví. Nielen na samotný pohyb, ale aj na ľudí, ktorí za ním stoja.

A ako sa z toho nezblázniť…

Na záver by som sa chcela podeliť o niekoľko konkrétnych vecí, ktoré mi pomáhajú udržať rovnováhu medzi štúdiom histórie a sledovaním súčasného vývoja dancehallu. Vďaka nim mám pocit, že sa v množstve informácií nestrácam a zároveň nezabúdam na to najdôležitejšie.

Kedykoľvek mám možnosť, uprednostňujem lekcie zamerané na obdobie old school a middle school, teda približne od 80. rokov až do roku 2010. Prípadne aj moves, ktoré vznikli medzi rokmi 2010 a 2015. Či už som na Jamajke alebo na tanečnom kempe, tieto lekcie sa snažím nevynechať.

Dôvod je veľmi jednoduchý. Väčšina lektorov počas svojich lekcií prirodzene učí novšie moves, ktorým sa práve venujú. Tie sa ku mne preto dostávajú priebežne z viacerých strán a je oveľa jednoduchšie dostať sa k nim aj neskôr. Naopak, informácie o starších obdobiach dancehallu alebo samotné foundation moves dnes odovzdáva len menšia časť lektorov. Veľmi často sa k nim človek dostane iba vtedy, keď ich cielene vyhľadáva alebo si o ne priamo povie. Keď teda môžem sama ovplyvniť, čo sa budem učiť, takmer vždy siahnem po starších obdobiach.

Nejde mi pritom len o samotné kroky. Zaujíma ma, ako tanečníci dané obdobie prežívali, čo pre nich jednotlivé movementy znamenali a ako na ne dnes spomínajú. Ak mám príležitosť, snažím sa po lekciách rozprávať s lektormi, pýtať sa na ich pohľad a dozvedieť sa čo najviac o kontexte daného obdobia. Až potom prichádza priestor na súčasné trendy, ktoré sa vďaka tomu učím s oveľa väčším porozumením.

Zároveň sa snažím aspoň raz za pol roka vrátiť ku kľúčovým pohybom, ktoré formovali históriu dancehallu. Väčšinou to robím pred battlami, keď si znova prechádzam najdôležitejšie foundation moves, napríklad Bogle moves. Sú to kroky, ktoré podľa mňa zostanú relevantné vždy. Nestačí sa ich naučiť raz – je potrebné sa k nim vracať, opakovať ich a neustále zlepšovať ich kvalitu.

A ak by som mala dať jednu radu niekomu, kto chce dancehall študovať do hĺbky, znela by takto: starostlivo si vyberajte svojich učiteľov. Ak je to možné, učte sa priamo od jamajských tanečníkov alebo od lektorov, ktorí majú s Jamajkou dlhodobý vzťah a jej kultúru aktívne študujú. A keď vás zaujme konkrétny move, skúste zistiť, kto ho vytvoril. Ak jeho creator už neučí alebo už nie je medzi nami, hľadajte tanečníkov, ktorí mu boli najbližšie a dokážu jeho pohyb aj kontext odovzdať čo najvernejšie.

Myslím si totiž, že presne tam sa začína skutočné porozumenie dancehallu. Nie vo chvíli, keď ovládame čo najviac krokov, ale vo chvíli, keď začneme chápať, odkiaľ pochádzajú, prečo vznikli a aké miesto majú v histórii.

A možno preto ma dancehall neprestáva fascinovať. Čím viac sa učím, tým viac zisťujem, koľko toho ešte nepoznám. Nevnímam to však ako niečo frustrujúce. Práve naopak. Je to pripomienka, že dancehall je živá kultúra, ktorá sa neustále vyvíja. A v tom podľa mňa spočíva jej čaro. Nikdy nemáte pocit, že ste na konci. Vždy je čo objavovať, čomu lepšie porozumieť a od koho sa učiť.